Sa takie skupini skialpinistou, čo im je dobre ľižovania na lúkah pod Krížnov a neni im dobre ľižovania na skalah. A potom medzi spodnostu a vrchnostu oplzle reči vedu. Aľe abi porjadne pošmatrali a ňemľjagali sa po skalah, ale po snehu, to ňe. Tak zme si pozvaľi do študija ešťe druhu skupinu uchylakov, čo ťijež ňemožu doma sedeť na rici a sa zas mľjagaju po skalah z ližami lebo po lukah im je malo. Čo teda hovori druhe stado:

6. decembra 2014 - Trangoška - Ďungier: šlapať sa dalo už od Trangošky, ale len preto, že bol čerstvý mokrý sneh ešte nepocválaný turistami, takže sa dalo pomedzi vyčnievajúce skaly pekne prekľučkovať bez vyzúvania, opatrnejší aj s 2 vyzutiami cez potok a ešte jednom mieste. S lyžami na nohách sa dalo vyjsť až pod vrchol Ďumbiera k drevenému oplotku. Na lúkach v sedle medzi Ďumbierom a Štiavnicou bolo neočakávane parádne lyžovanie a zo 4 lyžiarov rôznych kondícií nechytil skalu nik až po sedlo pri Štefáničke. Nižšie ešte pokusne bolo možné zlyžovať asi 100 výškových m

7. decembra 2014 - Srdiečko - Hopog: šlapanie zo stanice Srdiečko po zjazdovke na Kosodrevinu, potom traverzom novou zvážnicou pod Predné Ďereše. Tam sa dá rozhodnúť či šlapať hore, alebo pokračovať na Zadné Dereše a nimi hore. Zadné dereše sú bez lyžiarov a snehu tam bolo dostatok na vyšlapanie až na hrebeň. Naspäť lyžovať Zadnými Derešami ani nemalo význam rozmýšľať, na to tam je príliš skalnatý terén. Z hrebeňa vidno na sever pospúšťaných pár splazov z vtedajšieho snehu: napadal mokrý na predchádzajúci poprašok suchého, ktorý bol na trávach, takže ho nemalo čo držať. Niekde sa tvorili aj prvé doskové lavínky pre odstrašenie. Ale žlab za Kamienkou sa oplatilo vyskúšať. Tam je ufúkaný nepoddajný podklad, ale pri tvrdom dopade sa pod lyžami prebáral, bolo treba jemne. Nižšie sa menil na suchú dosku, ktorá pri oblúkoch trucovito nepustila lyžu do oblúka a vyťahovala sa prvými papuliakmi, tigrami a vyškrabávaním snehu z rôznych končín ľudského tela. Prvých 50m výškových ani kameň len široká pláň. Žľab sa nižšie otvára do pláne, kde sa naň napája aj Meteorologický žľab, ktorý bol nelyžovateľný pre nedostatok snehu. Na tejto pláni už si bolo treba dať pozor pre trčiace kamene. Ale tie čo netrčali, sme nechytili  :) Lyžovať sa dalo až po prahy, kde sa zas žľaby zužujú pilierikmi. Na juhu, od Kamienky na Srdiečko sa k poobediu tvorí na umelom snehu šmykľavé tvrdé ľadové pole s cukrovými bubnami a okrajmi. Mimo zjazdovky sa lyžovať ešte neodporúča.

13. decembra - Krupová - Hopog: šlapanie z Krupovej, žalostne málo snehu po nevysnežených zjazdovkách, a tých 10 cm na slniečku nestačí, lepil sa na pásy ako na jar. Nepomohlo ako voskovanie pásov. Vyššie, kde sa pripája zjazdovka z Krupovej na Predné Dereše už bolo pekne nasnežené, a aj nadmorská výška pridala svoje, sneh sa netopil, pekne vyzrel do prašanu.Traverz na Zadné Dereše bol už nafúkaný a kvalitne upravený. Hore Z.Derešami sa dalo šlapať po tej istej stope ako pred týždňom. Žlab za Kamienkou mal krásne vyzretý sneh do prašanu ešte s pozostatkami vrchnej tvrdej kôry. Tentokrát už ale bolo možné odvážiť sa aj zúžením pod prahom do najschodnejšieho žliabku. Najprv síce prekráčaním, pre strmosť sa tam neoplatilo riskovať zošuchnutie po zasnežených skalách, ale po 5m už čakal pekný dlhý uzučký žliabok s krásnymi vysokými stenami na lyžiarov, ktorí nemusia robiť oblúk podľa kružidla a stačí im skákaný.

14. decembra - Krupová - Hopog: šlapanie z Krupovej, žalostne málo snehu po nevysnežených zjazdovkách ešte ubudlo, ale prejsť sa dalo, prípadne bolo možné použiť varianty výšlapu zvážnicami. Na zvážniciach bol dostatok tvrdého snehu na šlapanie v kvalite janárových stôp. Od úrovne Kosodreviny už bolo snehu dostatok na ľubovoľný ďalší výstup. Zadné Dereše sú stále lepšou voľbou, lebo na Predných je množstvo samovrahov v prilbách, na okrajoch nafúkaných zjazdoviek sa tvorí cukor na ktorom nedržia pásy a veľa menej skúsených skialpinistov tam trpelo muky, prípadné vyhnanstvo mimo zjazdovky zas sľubovalo zasnežené skaly tešiace sa na odieranie čerstvo zakúpených pásov zo skialp.setu. A zase: žľab za Kamienkou - niveau stabble - prípadne ešte vylepšená, lebo už po pár lyžovaniach sa vrchná kôra rozbila, sneh ešte viac vyschol a spráškovatel, vietor pripravil krásnu nafúkanú vrstvu prašanu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani januárové svahy pod Tromi kopami. A napriek už prelyžovaným miestam, ktoré poodkrývali veľa šutrov, sa dalo citlivo nájsť línie, ktorými srdce pišťalo a sklznice svišťali aj bez iskrenia hrán. Lyžovanie od Kamienky na juh bolo vďaka miernemu otepleniu labúžo aj po ojazdených zjazdovkách ku koncu dňa.

Za 4 dni pokúšania prvých lyžovaní, som chytil skalu raz - na strede zjazdovky. 

s pozdravom pre kamarátov z družstva Fire&Ice a ich ohňostrojom z hrán:
"Zasjau som si tjenki nebudem ich pjať!"